23.9.16

Keď si mukel vo svete čarodejníkov.

Zdravím, deti moje! Ako sa máte? Ja trošku mierne naponáhlo, ale žijem. Povedzme, že maturitný ročník začal pekne zhurta a ja neviem, čo robiť skôr. Plakať, alebo sa modliť, takže  namiesto toho hrám novú RPG-čku o Shadowhunters . (A týmto vám chcem naznačiť, aby ste sa k moje závislosti pridali, lebo stále môžete :D ) a neustále pozerám trailer na Fallen (Lebo môžem a lebo vždy, keď to vidím, chce sa mi plakať, lebo po toľkom čakaní a sklamaniach, je toto ako balzam na moju dušu.)

Ale toto nie je článok o mojom živote. Teda z časti áno, ale ide skôr o tak trochu tematický článok. Myslím si, že názov aj dostatočne napovedá o čom to bude.

Skôr ako začnem, by som rada povedala, že séria Harry Potter je zrejme naozaj - ale naozaj - dobrá, ak ju čítalo také množstvo ľudí . Nehovoriac o fanúšikovskej základni, ktorú celá séria má. J.K. Rowlingová určite vytvorila úžasný svet, ktorý stoji za chválu a všetku to pozornosť.  Aleeee, let´s be honest here.

Pokiaľ vás kniha neoslovila, alebo ste nečítali knihy (A dokonca nevideli filmy. Áno, aj takí ľudia sú), tak je pre vás celý ten rozruch okolo HP divný a takpovediac nepochopiteľný. Ak do toho zapletieme niekoho, kto je fanúšikom celým srdcom aj dušou a bude sa vás snažiť presvedčiť o tom, že ste jeho bohyni  obľúbenej spisovateľke jednoducho nedali naozajstnú šancu a nie je možné, aby ste čítali knihy a nezamilovali ste si ich, či jednoducho nemáte čitateľský vkus, ide o horror. A skúste mi povedať, ak ste na tom ako ja, že niekoho takého nepoznáte. Neuverím vám. Jednoducho nie.



,,Ako je možné že si to nečítala? /Nepáčilo sa ti to? “ Ste asi za svoj život počuli snáď toľko krát, že by ste to ani nevedeli spočítať, a keby vám zakaždým dal niekto euro pri tejto otázke,  tak ste už bohatší ako Christian Grey a máte 10 helikoptér a 123 jácht.  Raz som riešila životnú dilemu. Ako zahnať nudu na prázdninách. Mala som dve možnosti- buď Harry, alebo Denníky princeznej. Ak ma dobre poznáte, tak veľmi dobre viete, čo som si vybrala. Neľutujem to, lebo viem, že ak by som začala s HP, tak nezačnem tak čítať. Som dievča vychované na bábikách, telenovelách a šaty by som nosila 24/7, 365 dní v roku a rozmaznanosť bola moje druhé meno a romantika je tretie.  Ak by som začala čítať HP, asi by som tú knihu hodila o stenu po desiatich stranách. Filmy mám rada, teda nepúšťam si ich večer len tak z nudy, ale keď ich markíza púšťa( lebo je to pre nich nový Winnetou a treba ich púšťať 4 krát do roka), tak si ich rada pozriem. Ale tam to končí.
Musíme si priznať, že Harry je takpovediac už klasická literatúra. Je to jedna z najpredávanejších sérií sveta, ale to neznamená, že všetci jej podľahli, alebo ju čítali. Koľkí z vás čítali celú Bibliu? Číslo predaných kusov u mňa jednoducho neznamená, že si to musím prečítať, alebo že by som to mala milovať.


Ak ste na tom ako ja, tak ste asi obklopení ľuďmi, ktorí to čítali a vždy sa o tom radi bavia. A vy tam len sedíte, jedným uchom počúvať ich teórie, pozeráte na mobil, preskakujete články, kde  Rowlingová hovorí, prečo sa táto postava chovala takto a takto. Sem tam kývnete hlavou, že akože tušíte o čom hovoria a potom sa zas zamyslíte nad niečím iným. A potom si vás všimnú. A začnú otázky: Do akého domu (aj my to tak nazývame? Alebo je to fakulta? ) patríš?  Pre vlastne dobro, by ste asi mali niečo povedať, ale skôr ako odpoviete, tak asi si uvedomíte, že si pamätáte len Chrabromil a Slizolin- vo filme totižto o tých zvyšných ani poriadne nehovoria- takže buď poviete, že ste v jednom z týchto dvoch, alebo poviete, že ani do jedného. V tom na rad asi príde otázka: To si akože od 11stich nečakal/a na list z Rokfortu?  Hm, vlastne nie. Čakala som na nový Barbie film, ale to by som ako 11 ročná nepriznala, lebo som veľké dievča v začiatkoch puberty, duuuh.  A taktiež nechápete ten nárek, že ten list ešte neprišiel. Si ho vytlač, je na internete a potom sa skús rozbehnúť oproti múru na vlakovej stanici. Možno sa to podarí, aj keď máš 20. Reakcia fanúšika na tvoju odpoveď môže byť rôznorodá. Ten, ktorý to tak neprežíva, sa možno aj zasmeje. Niekto ti povie, že to nemôžeš pochopiť  (zas a znova), alebo povie to jedno jediné slovo: ,,Mukel.“ A vy neviete čo skôr:  pretočiť očami, alebo daného ovaliť, či to jednoducho ignorovať.  A možno začnete rozmýšľať, či niekoho posadol démon a teraz hovorí nejakým jeho rodným jazykom.


 Pýtate sa samých seba, preboha, prečo? No tak som to nečítala nooooo. Moj horcrux je Nokia 3310, môj patronus je asi Jennifer Lawrence a o tej hre, kde sa lieta na metlách moc neviem. Ale opýtam sa mojej profesorky, tá o lietaní na metle vie veľa, tak možno mi to vysvetlí. Áno,  mala som skvelé detstvo, mám dobrý čitateľský vkus a fráza Always ma neprivádza k slzám (teda ak potrebujem Always , tak plačem bolesťou, ale nah) . Hej viem, že bola otvorená nejaká nová škola, mám totižto FB, ktorý tým bol zaplavený. Nie, neminula som 5165745 eur na 3 nové edície, ktoré vyšli tento mesiac a na tie ostatné z minulého roka a ani som si nekúpila šál mojej fakulty , nemám kúzelný kúsok konára,  za ktorý by som dala peniaze a ani nemám nič so znakom tých darov smrti, či ako sa to volá. To má byť akože Harry Potterr go? A čo budem naháňať? Obrovské hady, alebo pavúky? Néé, nechcem to čítať. Nieee, nemyslím si, že budem na tom závislá. Nieee, neurobíš mi službu, ak mi to budeš nútiť. Stop! Stop! STOP ja už nechcem!  

Tak to jednoducho je. Nech sa ma na niečo takéto opýtate, už asi ani nemožno odpovedať inak než ironicky.  A ako sa toto opakuje a opakuje, k celému tomuto ošiaľu si začnete budovať taký menší odpor.  Ale niektorí ľudia jednoducho neprestanú. Harry je pre nich náboženstvo, nepríde im smiešne nič, čo Harryho nejako paroduje a podobne. Boh preto žehnaj všetkých normálnych fanúšikov, ktorí chápu rôznorodosť osobitného čitateľského vkusu a nesnažia sa vás presvedčiť, že výber vašej obľúbenej série či knihy je zlý, lebo to nenapísala Rowlingová. (Ktorá je mimochodom podľa mňa nenásytná a asi sa v peniazoch už aj kúpe, keďže nejako nevie prestať písať o tom istom a presunúť sa k niečomu inému a dobre vie, že fanúšikovia nikdy nič nové neodmietnu a zaplatia aj za napodobeninu Harryho obličky) a chápu, že z postáv poznáte asi len hlavnú trojku, toho čo opeknel, tu ružovú sadistku, Malfoya a Voldemorda ! OH a ešte Snape a Santa Dumbledore


Taaak. Viem, že v tom nie som sama, že vás tu pár je, ktorí sa cítia rovnako a točia očami vždy, keď vidia v kníhkupectve novú HP knihu a podobne. Musíme zostať silní. Je nás viac, ako by ste mysleli.
A pre vás fanúšikov: Nechcela som vás uraziť, nie všetci ste psycho a dúfam, že aj vy ste sa počas čítania pobavili (rovnako ako všetci ostatní)

Zatiaľ sa majte koťátka. Čoskoro sa začnú diať veci a chcem, aby ste boli pripravení! 

10.8.16

Znova sa po dlhej dobe sa k niečomu vyjadrujem. Lebo ja Vás vidím a lebo sa nudím.

Tí, ktorí ste nevideli video o mojom pokračovaní momentálne dosť neproduktívnej existencie: žijem, stále som tu, len som mierne lenivá. Mierne dosť a ešte pár ďalších dôvodov. Anyway! Za posledný týždeň- dva som si zas začala všímať čitateľskú komunitu a samotnú blogosféru a musím povedať, že som bola buď slepá doteraz, alebo sa to všetko udialo počas moje hm..nazvime to hybernácie. A tak som sa to rozhodla spísať to do jedného článku.


UPOZORNENIE:  Ide o vyjadrenie nestranného názoru, tretej strany. Ak majú vaše prsty nad klávesnicou nutkanie napísať niečo, čo sa mi bude snažiť urážlivým spôsobom vnútiť/vyvrátiť môj názor,  odporúčam isť písať si hlúpe, nevychované reči do denníka. Každý názor, ktorý podľa mňa a ľudí, ktorým ho dám prečítať , bude zhodnotený ako provokatívny a bude označený ako: Trafená hus zagágala. Inak mi to nič neurobí, ale skôr nechcem, aby tu niekto vyťahoval svoje ego, na to je knižné peklo Boh vie kde- tu sme k sebe dobrí. Občas.  
UPOZORNENIE  2: Svoj názor sa budem snažiť vyjadriť bez toho, aby znel urážlivo, a ak mi to niekde ujde, ospravedlňujem sa. Tento článok sa však nevzťahuje na konkrétne osoby, ale na všeobecné publikum.  Ale, samozrejme, že sa to vzťahuje aj na konkrétne osoby.
(Ide mi o to, že ak budeme diskutovať, chcem diskutovať s niekým, kto dokáže svoj názor vyjadriť bez
toho aby ma urazil.)

Existuje len jeden druh kvalitnej literatúry- Klasika.
Dobre, toto je dlhodobý problém, ktorý som si všimla už skôr, ale za posledný týždeň som si  všimla, že je to horšie ako sa mi zdalo. Niekde, v nejakej čitateľskej skupine postnete fotku/ príspevok knihy, ktorú ste prečítali a k tomu napíšete niečo typu: Táto kniha sa mi páčila, bola dobre napísaná. Dávam tomu osemnásť minút a niekoľko sekúnd a pod vašim príspevkom je hromada komentárov. Vy si poviete no páni! Ideme sa o tej knihe baviť! 


HAHAHAH omyl. Samozrejme, nájdu sa ľudia, ktorí povedia, že ta kniha sa mi páčila! Alebo: Nah, čítal som aj lepšie. A potom je tam tá jedna skupina ľudí, ktorí mi dokážu zdvihnúť krvný tlak- nechápem, ako môžete takýto brak čítať, radšej siahnite po klasike. A takýchto ľudí sa tu nazbiera množstvo. Hromada ľudí, ktorí píšu že nemáte riadny vkus, klasika je lepšia a podobne.
Wou wou wou!
Hovoríte si, že preháňam a ľudia...Bodaj by som preháňala. Jednoucho hromada ľudí chce hlavne mladým ľuďom vnútiť klasiku. Dobre,... je  na tom niečo dobré, ale sú ľudia, ktorým tento druh nesedí.  Nevieme sa do toho vcítiť a celkovo sa nám to zle číta. Áno, hovorím nám, lebo aj ja som tento typ čitateľa. A skúšala som to, naozaj áno. Pýcha a predsudok, Emma či úplne iné knihy- to všetko som skúšala  a fakt som chcela, aby to fungovalo...ale jednoducho nie. Škoda , ja viem. A niektorí  to prečítali povedali si ok, bolo to fajn, idem si prečítať Hry o život. Ide o to, že každému pasuje niečo iné. Tak ako mne pasujú knihy s hromadou romantiky odohrávajúce sa prevažne v prítomnosti, tak mojej susede pasuje čítať  knihy o Draculovi.  Ale sú tu jednoducho ľudia, ktorým nerobí problém uraziť vašu obľúbenú knihu, uraziť vás a vysmiať sa vám, že nemáte vkus. A to len preto že ste 54554 krát neprečítali Pýchu a predsudok.

Čítanie ako módny trend.
Určite ste si to všimli aj vy.  Mladí ľudia okolo mňa behajú s knihami čoraz viac a ja si hovorím - no páni! Knihomoli sú všade okolo mňa. A začnete sa s niekým baviť a on povie tú úžasnú vetu, pri ktorej vaša čitateľská duša zaplače: ,,Milujem knihy! Prečítala som všetky Greenovky!“
Nehovorím, že sa mi nepáči, že mladí čítajú už len kvôli tomu, že bola filmová adaptácia v kine.  Náhodou je to super, ale problém prichádza v momente, keď dievčatá/ chlapci majú silné reči všade, kde sa nejako môžu vyjadriť , a snažia sa vás presvedčiť,  že nevieme, o čom hovoríme, že Green (použime ho teda ako príklad) je voči ostatným Boh a ak nesúhlasíme, nemáme toho dosť načítaného.  No hej, zlatko, mojich 100 kníh ročne prečítaných je voči tvojim šiestim Greenovkam nič.


Mám blog o dva roky dlhšie ako ty- vyznám sa lepšie a ty sa choď zahrabať.
Poďme pekne od začiatku. Keď som začínala blogovať – päť rokov dozadu (už je to tak dlho? O.O) , táto komunita knižných bloggerov nebola vôbec rozrastená. Nemali sme žiadne špeciálne skupiny alebo tak a ak ste sa chceli naučiť niečo nové, alebo ako sa niečo robí, neostávala nováčikom nič iné, ako behať po zabehnutých blogoch a odkukávať ich štýl, ktorý by nás mohol inšpirovať. Alebo ste mohli skúsiť napísať bloggerom a opýtať sa ich na radu- ale to neurobíte, lebo sa hanbíte.
Je rok 2016, komunita knižných bloggerov je až enormne veľká. Ak budene dostatočne úprimní, niektoré sú dobré a niektoré sú horšie, niektoré sú lepšie. Výhoda pre začínajúcich bloggerov je, že na FB existuje 548574 skupín, kde sa môžu opýtať alebo respektíve poprosiť iných, starších bloggerov o pomoc. To je podľa mňa super, ale nájdu sa tam nejaké HOVADÁ, ktoré jednoducho musia každého nádejného nováčika potopiť svojimi strašne múdrymi rečami. Sakra, ja si nedovolím povedať nikomu, čo si môže dovoliť a čo nie, a nejaký štupeľ, čo má blog rok- dva sa tam ide vyťahovať?


Buďme k sebe úprimní, niekedy sa tí ľudia opýtajú na nejakú hlúposť, ale pustiť sa do danej osoby? Ak sa mi to zdá hlúpe, jednoducho to ignorujem a ak sa silou mocou potrebujem vyjadriť, existuje spôsob ako sa vyjadriť milo s určitou úctou nehladiac na to, že je to starší či mladší človek.
Každý z nás nejako začínal a na to nemôžeme zabudnúť. Ak by sa ku mne niekto správal, ako to niektorí bloggeri robia, úplne by ma to odradilo. Tí úžasní bloggeri sa snažia silou mocou presadiť svoj názor,  myslia si, že je super ak ti blog a myšlienky skritizujú verejne...Ts, asi vám ničím sny, ale to nie je pravda. Každý to robí. Aj ja kritizujem blogy...ale s ľuďmi v súkromnej konverzácii, zatiaľ čo niektorí majú silné nutkanie to zverejniť.  Myslím, že keď nabudúce niečo také uvidím, rada daným osobám poviem, čo je s nimi a ich blogmi zle. Len tak, aby si okúsili vlastnú medicínu.
Lebo ja vidím, ako mnohí kopírujete staré recenzie.
Vidím a viem, že niektorých recenzia nemá ani 400 slov.
Vidím, že mnohí,  aj keď tvrdíte opak a snažíte sa všetkých o tom presvedčiť, neviete napísať nápomocnú a schopnú recenziu.

Vidím toho veľa, ale mlčím. Lebo kto ja som, aby som bola mrcha?


A to je z mojej strany všetko a ten ľahký pocit na duši je skvelý . Koniec koncov...vás ľúbim všetkých. Skoro. 

30.3.16

A po Bozku prišiel Sľub (Anna Todd -After: Sľub)

 Aha! Aha! Ono to žijeee! Teda som tu, a s recenziou. Asi by som vás normálne požiadala o potlesk, ale...  náh... nechajme to tak.  Ideme si  pohovoriť o knihe After: Sľub!

Názov: After: Sľub
Originálny názov: After We Collided
Autor: Anna Todd
Séria: After
Diel: druhý
Počet strán: 656
Anotácia:  Tessa sa dozvedá krutú pravdu o začiatkoch jej vzťahu s Hardinom. Už neraz sa presvedčila, že chlapec, ktorého miluje, býva krutý, ale také poníženie nečakala ani v najhoršom sne.
Musí sa zmieriť s tým, že Hardin navždy ostane...Hardinom. Že by sa v ňom až tak veľmi mýlila? Rozum aj blízki jej radia, aby dala od Hardina ruky preč, nebola by prvá, ktorú potupil a odkopol. Kvôli Hardinovi odstavila na vedľajšiu koľaj všetko, na čom jej záležalo – školu, kamarátov, mamu, priateľa... ďalšie sklamanie by nezvládla. Mala by sa zachovať rozumne a vykašľať sa naňho, skôr než sa popáli ešte viac.
No ľahko sa povie, ťažšie spraví, najmä pri pomyslení na vášnivé noci strávené v jeho náručí. Elektrizujúce dotyky. Nenásytné bozky. Hardin sa pred ňou kajá, vie, že sa dopustil najhoršej chyby v živote. Dokáže sa však naozaj zmeniť? Tessu čaká jedno z najťažších rozhodnutí.

Tessa a Hardin sa popáli na ich vlastnom vzťahu. Tessa mu slepo dôverovala a verila, že jeho láska k nej je úprimná, že sa obaja naozaj menia k lepšiemu. Hardin sa zachoval ako kolosálny hlupák a uvedomil si to až vtedy, keď videl Tessu odchádzať zo slzami v očiach. Ona chce naňho zabudnúť a on ju chce presvedčiť, že to, čo spolu mali, bolo a stále je reálne. Že ich lásku nemožno hodiť len tak za hlavu. Kniha Sľub sleduje cestu Tessy a Hardina za lepším koncom a spoločnou budúcnosťou, o ktorú sa oplatí bojovať.  Budú musieť prekonať  minulosť, ktorá vôbec nebola svetlým bodom ich života a budú musieť prekonať prítomnosť, ktorá má pre nich ešte čo- to nachystané. To, ako si počínali a to, čo si ja o tom myslím, nájdete nižšie.

Takže jedna zásadná zmena je, že kniha Sľub nám prináša duálny pohľad a tramtadadá - to robí u mňa z Hardina naozajstného hlavného hrdinu, čiže začnem uňho.  Ak mám byť úprimná, nemám ani šajnu, čo si o ňom myslieť. Viete, väčšinu času sa správa  ako nechápavý a agresívny hlupák, čím ma strašne naštve a o tri riadky neskôr hovorí milé a romantické vety a ja sa tu roztápam ako sneh na jar. Čiže jednoducho som z neho  zmätená. Tessa,... hmm.... Tessa. Tá si teda prešla od začiatku prvej knihy upgradeom. Od toho slušného dievčatka, ktoré malo príšerný módny vkus, si prešla celkom kus cesty. Je vidieť, že na ňu má Hardin určitý vplyv a v celku to beriem ako plus, lebo tak vyniká to, že aj napriek tomu, že sa mení v samostatnú ženu, je to stále do dobré dievča, čo chce všetko urovnať. Ale zas netvrdím, že Tessa sa zaradí medzi moje najobľúbenejšie hrdinky, to nie...Ale znášam ju.

Vedľajšie postavy... Čo k nim? Môj vzťah sa k nim nijako extra nezmenil, a tak trochu som  ich ani nevnímala, keďže som sa viac sústreďovala na vývoj hlavnej dvojice. Teda, samozrejme, ich akcia často krát vyvolala reakciu u Tess alebo Hardina, čiže sa nedalo úplne si ich nevšímať.  Skôr som mala pocit, že sa nijako nemenia, že stále sú rovnakí - bezstarostní ako Hardi v prvej knihe alebo   odhodlaní zmeniť svet ako Tessa. Samozrejme, niektorí ma vytáčali až tak, že som mala chuť tresnúť knihou  o stenu oproti mne, ale až príliš som sa bála, že pri mojom šťastí trafím televíziu a nie stenu, takže som to jednoducho rozdýchala.  Čo sa nových postáv týka, tak najpodstatnejšie výstupy sa odohrali na začiatku a konci knihy. Najskrôr sa objavila Hardinová matka, ktorá už hneď zo začiatku celkom dosť pomiešala už aj tak pomiešané karty a na konci sa objavil niekto...No niekto, koho by ste zrejme nečakali (Ja som ho teda nečakala) a myslím si, že v trojke ešte narobí veľkú šarapatu .

Takto. Pripomeňme si, ako som veľmi nechcela túto sériu čítať. Hahaha. Teraz sedím tu za počítačom, počúvam  vybrané  pesničky 1D a potajme s kamarátkou v noci pozeráme videá, kde ľudia shipuju Harryho a Luisa a zatiaľ, čo tie videa pozeráme si hovorím: „Kedy už vyjde trojka?  Takže asi nejako takto som ja na tom s touto sériou.  Ale neznamená to, že som nenašla chybičky krásy. Prvá vec: povedzte mi, na čo je to také hrubé? Na čo? Táto kniha by mohla byť pokojne o 100-200 strán kratšia. Druhá vec je: Stále všetko dookola- sme zadobre, hádame sa, sme zadobre, zas sa hádame. Táto schéma sa tiahne aj v druhej knihe a mám taký zvláštny pocit, že to tak bude aj v nasledujúcich dieloch. A toho sa bojím, lebo v druhej knihe ešte môžete tuho zavrieť oči a hrať sa, že ste si to nevšimli, ale tretia kniha? Takže dúfam, že Anna to už trochu zmení.  Čo sa autorky týka, tak ma určite stále bod za jej chytľavé písanie, ktoré sa rýchlo číta.


O niekoľko dní sa do našich kníhkupectiev znova ,, pritrie“ séria After, tento krát s jej tretím pokračovaním. Mne sa druhý diel páčil, ale našla som v ňom aj hromadu múch, na ktoré zrejme treba upozorniť. Ďakujem, že ste sa dostali až sem a skôr ako sa s vami rozlúčim, knihu After pošlem na tri a pol obláčikoch, rovnako ako jej predchodkyňu.   

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť TU