Najprv: čítaj ! A potom : nepreháňaj !



 Som si istá , že toto nie je len môj príklad.  Určite ste už od učiteľov, rodičov a iných ľudí počuli slová :,, Mal by si viac čítať.“ Niektorý to úplne ignorujú a iný dajú tomu šancu. Prečítate si dve-tri knihy a potom sa pochválite . Povedia ti : ,,Len tak ďalej. Budeš mat lepší pravopis ! Väčšiu slovnú zásobu ! Budeš lepšie čítať !“  Tak vás to možno povzbudí a budete v čítaní pokračovať. Iným sa to môže jednoducho začať páčiť a na ,, výhody“ čítania budú zvysoka kašľať. ( nehovorím že mne čítanie nepomohlo...)

Odrazu sa chválenie pred rodičmi a učiteľmi stane častejšie a príde otázka : ,,A čo takého čítaš ?“ A čo vy na to? ,,Ach je to od jednej spisovateľky. Dievča sa presťahuje z X do Y a v Y je krásny chlapec , ale dievča nechce. A potom dievča príde na to, že chlapec je upír ! O pár kapitol ďalej ide po dievčati krvilačný upír a chce dievča zabiť. Našťastie ju chlapec- upír zachráni. A to nie je všetko  ! Medzi upíra a dievča sa zapletie vlkolak !"- A potom to príde . Vyraz učiteľky ktorý hovorí : Som zhrozená! Čo  to dieťa číta ?! Nahlas vám povie, že je to dobré ,ale že nemáte podliehať ilúzii že toto v reálnom živote existuje. Vy si to vypočujete  a ďalej v takýchto knihách pokračujete.( možno)

Štádium človeka čo ma rád knihy , prechádza do knižného maniaka . Každý  pondelok po víkende môžete rozprávať o novej knihe a niekedy ešte a v strede týždňa . Ja osobne sa považujem za takéhoto človeka. Som maniak ! A nehanbím sa za to ! A našťastie mám  som mala  takú dobru slovenčinárku( dnes odišla na materskú. Ach, to bolo slz) , ktorá ma podporovala. Keď som v triede napísala pekný sloh a prečítala ho, učiteľka sa spolužiakov spýtala ,, A viete prečo má takú slovnú zásobu ?“ a triedou znudených ôsmakov sa ozve ,, Lebo číta .“ Popravde v našej triede sme dobre čitateľky Lela, Lila aj ja. Teda podaktorý sa rozbiehajú, ale ostatný si myslia ( hlavne o mne ) že už to naozaj preháňam. A viete čo ? Mňa ich názor nezaujíma ! Mám čítanie rada ! Keby že nemám čítanie rada ,tak na poličke s knihami by teraz boli hlúpe plyšáky . A tento blog neexistuje. Namiesto toho aby som sa smiala na to , že mama mi chce zobrať knihy za trest ,tak by som žalovala ako malé rozmaznané decko ockovi lebo mama mi zobrala notebook.
 
Jednoducho poviem to takto : Nevšímajte si ich. Ľudia a ešte k tomu cudzí vám nemôžu hovoriť čo máte a nemáte robiť. Ak máte svoje záľuby tak sa ich nevzdávajte ! Ak sa raz scvoknete , tak je to vaša vec ! No a čo , že vám hovoria že tieto vymysli a nekonečnej láske škodia na psychiku. Veď je to vaša psychika a nie ich! Ak máte iný názor  podeľte sa sním v komentári- Mara 

P.S aj keď viem , že si to neprečítate : Mám vás rada pani učiteľka :-)