Táňa Keleová-Vasilková- Mama pre Veroniku

27. 11. 2012



Nejakým spôsobom som tu nakoniec zablúdila, aby som vám napísala recenziu ku knihe (ktorá sa ku mne očividne až tak moc nehodí) no aj tak sa mi páčila s názvom Mama pre Veroniku. Takže tu je anotácia:

Mária, sestrička v nemocnici, žije v manželstve s Petrom, v ktorom je viac zla a smútku než pekných chvíľ. No napriek tomu v ňom zotrváva, poháňaná túžbou nezradiť svoje dievčenské sny... a naplniť ten najpodstatnejší - mať dieťa. Keď ju preradia zo ženského oddelenia na dojčenské, sú dni, keď má pocit, že to ani neprežije... drží v náručí nežné uzlíčky - nepatria jej...
Po desiatich rokoch sa predsa len odhodlá na odchod od manžela, napriek presviedčaniu, že okrem práce v nemocnici, ktorá ju baví a napĺňa, a večernej samoty v obľúbenom kresle pri pletení ju už nič nečaká. Cesty osudu sú však nevyspytateľné a vždy dokážu niečím prekvapiť...

Knihu od slovenskej spisovateľky, som nečítala ani nepamätám, a tak som sa na nej snažila nájsť čo najviac chýb. Dokonca som si napísala na papier pár čísel, že ich tu odrazu hodím, no na konci ma dostalo že papier zostal úplne prázdny.

Mama pre Veroniku, je román o hlavnej hrdinke menom Mária, ktorá je už desať rokov „šťastne vydatá“ za Petra, ktorý je len tak mimochodom magor, ktorého by bolo najlepšie oprieť o stenu a zastreliť vzduchovkou, ale to je pravdaže vedľajšie.. Mária od života toho nikdy nechcela veľmi moc. Chcela len úspešne doštudovať, dostať prácu, nájsť svoju lásku a mať happy rodinku s veľa deťmi. Vtom stretne dokonalého Petra, o ktorom si myslí že je jej osudová láska a vzdá sa zaňho. Po nejakom čase manželstva sa však ukáže čo je Peter za kreténa, lebo sa z neho stane silný nervák, ktorý začne svoju manželku biť a psychicky týrať ohľadom toho že nemôže mať dieťa. Život má však zmysel pre humor a dokáže veľmi milo aj nemilo prekvapiť a doviať kadekoho do cesty...

Keď som tuto knihu čítala, tak som v hlave prežívala hotový mix pocitov, zo začiatku som myslela že sa obesím, potom že vyskočím z okna alebo sa utopím, no na koniec to zostalo pri tom že budem vraždiť...
                Kniha je písaná tak, aby sa čitateľ dokázal vžiť do deju, cítiť s hlavnou hrdinkou všetko trápenie a jej bolesť, no i tu štipku dobrého, ktoré sa v jej živote nachádza. Proste ste mali dosť veľkú chuť zasahovať do deju.
...Inými slovami, keď som čítala pasáže, v ktorých Peter bil Máriu alebo jej niečo priblblé hovoril, mala som chuť ho hodiť pod vlak, pozbierať jeho pozostatky do igelitového vreca, to dovliecť domov vyspať si jeho obsah na kuchynský pult, tam ho rozštvrtiť ešte viac ako ho dokázal roztrhať vlak, usmažiť ho na cibuli a dať žrať kanibalom z nejakého pralesa, ktorých by som potom upálila na hraniciach a vyhlásila za démonické bytosti.
Karty sa však obrátia keď Mária stretne istého pána Drobného, ktorý prišiel o svoju ženu pri operácií a zostal sám so svojou malou dcérkou, ktorá je len tak mimochodom Veronika.
Kniha je písaná síce pre dospelých, ale nič nedáte za to keď si ju vyskúšate prečítať ;)

1 komentár

  1. Vasilkova vedela pisat knihy.. kedysi. Tie novsie uz bohuzial stoja za prd :-/ Ale tato bola super

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Knižné nebo. Design by Fearne.