Rok 2014 zbalil kufre! Ako som ho strávila ja?

31. 12. 2014

Dnes máme posledný deň roka 2014. Kto by povedal, že to tak rýchlo utieklo, však? Ale čo budeme
nariekať? Vráťme sa späť k tomu, čo som chcela: Konečne stíham zhrnutie môjho roka! Verte, alebo nie, minulý rok som sa spamätala v marci...čo by bolo síce origoš ale dosť pozadu :D Tak teraz na čas a pekne od začiatku....

Ja a knihy...
Môj rok som začala s knihou v ruke. A to doslova- behala som s knihou po dvore, aby neušiel ani jeden ohňostroj. A viete, ako sa hovorí: Ako na nový rok, tak po celý rok? Tak u mňa to bolo presne naopak, pretože som tento rok prekonala čitateľskú krízu. Poviem vám, nie je to žiadna sranda, keď hľadíte na svoju poličku a nemáte chuť si nič prečítať. Radšej som sa nudila akoby som sa mala čítať a táto situácia je celkom strašidelná pre každého knihomoľa. V septembri som myslela, že som sa z toho dostala, pretože 5 kníh za týždeň som nedala už riadne dlhú dobu a potom...potom znova prišlo ticho. Ale to neznamená, že som za tento rok nestihla prečítať pár dobrých kníh! A tu je taký môj menší rebríček:

Najobľúbenejšia kniha: Je pravdou, že túto knihu som neprečítala prvýkrát tento rok a mala som asi 5 krát rereading. A je to môj miláčik More klidu.

Kniha, ktorú som nechcela a teraz ju milujem: Zaručene Selekcia! Moje dôvody prečo nie -som už viac krát uviedla a nakoniec som ňou tak trošku posadnutá.


Naj Slovenská kniha: Je určite Ochrankyňa! Veľmi, ale veľmi, sa mi páčila a určite sa k nej rada vrátim!

Moja naj anglická kniha: Tu je to trošku ťažšie, pretože som sa tento rok dosť roznakupovala. Preto si asi vyberám dosť známu knihu Fangirl, ktorú som dostala k Vianociam.


Kniha, ktorá ma najviac prekvapila: pri tomto som musela vybrať dve knihy. Jedná sa o druhý a tretí diel série Dedička. Loki forever!

Sklamanie roka- som beznádejný romantik...to viete, ale aspoň prvé dve knihy zo série Tento muž si ma vôbec nezískali.
A tak by sa dalo pokračovať ešte riadne, riadne, riadne dlho.

Ja a iné veci...
Síce som knihám tento rok na chuť neprišla, prišla som na chuť seriálom. Ak ste čítali článok o mojom lete, tak viete, že nešlo o americké ale kórejské seriály. Tento rok som na nich začala tak fičať, že som chvíľkami rozmýšľala, že by som vám navrhla, že by som písala recenzie aj na ne...ale radšej som to nechala tak. Za tento rok som pozrela... že... ehm 13 drám čo je dohromady 290 epizód a to je aj 290 hodín dohromady aaaa to je veľa času :D  Ale nebojte, nesedela som len doma...občas som chodila aj von :D 

A čo plánujem na rok 2015?
V prvom rade, vymotať sa s tej blbej krízy. Byť viac aktívna- čo sa týka recenzií a videí. V máji sa zas chystám na týždeň do Londýna a Paríža...čo je asi sen každého teenegera. Zlepšiť sa v angličtine a hlavne sa budem snažiť neskolabovať na praxi v nemocnici, ktorá ma na ďalší školský rok čaká. Boh stoj pri mne :D


A čo nakoniec?
Aj v mene Lely a Lily vám prajem krásny začiatok roka 2015. Dúfame že si v ňom užijete kopu kníh, že sa všetko zlé na dobré obráti, že zažijete veľa pekných chvíľ a...že zostanete s nami aj v roku 2015!


A inak, čo váš rok? A čo plánujete?

Konečne sa mi to podarilo! Alebo: Report z knižného zrazu v Žiline


Knižné zrazy sa pomaly ale isto stavajú raritou aj u nás. Naopak, nie je častým úkazom, že ja napíšem report. A predsa sa mi to podarilo. Nepochybujem, že už ste o našom včerajšom zraze počuli z iných článkov. Viete, bolo príjemné trepať sa len do Žiliny a nie až do Martina :D Na tento deň som sa veľmi tešila. Samozrejme aj na zraz, ale nejde mi nepochváliť sa :D ale aj na to, že som si včera išla pre nový telefón. Po tom telefóne som bažila už rok a je nesmierne dobrý pocit ho držať v rukách- to vám poviem :D aaaale späť k zrazu: Keď už som si s novým mobilom a najedená cupkala dole schodmi videla som malú blogerskú skupinku ako blokuje ľudom cestu :D A keď som k ním prišla, odrazu prichádzali a prichádzali a prichádzali ďalší a ja som bola úplne prekvapená, že sa nás naozaj nazbieralo 15! Bol to trošku nezvyk, lebo čo si pamätám, nikdy nás nebol viac ako 10. Takže to bola riadna kopa ľudí, ktorá sa odrazu dokotila do Martinusu :D Popravde, bolo to trochu smiešne.

Krúžili sme okolo kníh asi dvadsať minút no nikto si nič nekúpil a tak sme sa šli najesť do
jedálenskej pasáže. Podarilo sa nám sadnúť si k jednému veľkému stolu a viesť konverzáciu. Nebudem klamať, mala som trochu obavy, viete- naproti mne Luu (viete aký som mala stres jej pred dvoma rokmi napísať ohľadom USB? Trvalo mi 15 minút, kým som naozaj dokázala kliknúť na odoslať. A teraz mi povedzte, že sa s ňou mám rozprávať...hhehe noooo thanks! Ale nakoniec som sa dáko dostala do konverzácie aj ja) a nie len Luu...bolo tam toľko ľudí, ktorých ako blogerov obdivujem! No nakoniec sme si dobre pokecali  o nenávisti k telesnej, o nepríjemných diétach alebo aj o zdravej strave. Čo to som ponačúvala o Anglicku...a tak :D O druhej sme sa presúvali do Kesty- v tomto podniku sa odohrávali všetky zrazy, na ktorých som bola zúčastnená. Kaviareň je zariadená s poličkami a knihami. Majú tam skvelé nápoje a ešte lepšie koláče (som schopná pre ne aj vraždiť! Len mi je ľúto, že som  neskúsila aj tú zmrzlinu :D) tam naše debaty pokračovali a ja som vo chvíľkach ticha spojazdnila môjho nového mazáánka (asi ho pomenuje Princátko- keďže mám znova obdobie Selekcia mánia :D) 

Nasledoval Knižný santa- kde sme sa navzájom obdarovali darčekmi –knihami ako inak :D Ja som si vybrala Nikee a darovala som jej Meno hviezdy. Ako zhodou okolností si aj ona vybrala mňa a tak som dostala knihu Búrka: Uväznený v čase. Takže juchú! Musím povedať, že tento zraz bol pre mňa naozaj plodný, pretože som dostala ešte aj dve knihy: Pekáč buchiet a Přivolávaní- z oboch som veľmi nadšená- tieto knihy som dostala k Vianociam a narodeninám od Christie takže ďaaaakujem. Ale tam ešte nekončím! Lyn a Moon pre nás urobili súťaž a k prekvapeniu som bola jednou zo šťastných výherkýň a vyhrala som knihu Len počúvaj, na ktorú sa veľmi teším. Nakoniec sme sa presunuli do Panta rhei odkiaľ sme sa s hostiteľkou Neliss už odobrali na vlak  domov.
Takže ďakujem za príjemný deň a dúfam, že sa čoskoro znova stretneme- Na ďalší rok :D  !







(RC) Juraj Červenák- Radhostov meč

17. 12. 2014



Názov: Radhostov meč
Autor: Juraj Červenák
Séria: černokňažník
Diel: 2.
Počet strán: 218
Rok vydania: 2010
Vydavateľstvo: Artis omnis
Jazyk: slovenský
Filmové spracovanie: nie je

Anotácia:
Rogan sa vrátil z kniežatstva mŕtvych, aby v svete smrteľníkov bojoval s besmi a temnými mocnosťami. Ako potomok černokňažníkov z Kančej hory však najprv musí vytrhnúť posvätný Krvavý oheň z pazúrov zlovoľných Belbohových prisluhovačov. To sa mu nepodarí bez rodového dedičstva, meča vojnového boha Radhosta. Pátranie po prastarej zbrani ho zavedie ďaleko na západ, kde kmeň Čechov ohrozujú Lučania pod vedením démonického kniežaťa Vlastislava. Černokňažník a jeho druhovia, vedma Mirena a vodca záhrobnej svorky Goryvlad, musia čeliť nielen vlastným nepriateľom, ale pripletú sa aj do vojny, ktorá otrasie stolcom přemyslovských kniežat.

Trošku málo z deju:
Naša slávna trojka Rogan, Mirena a Goryvlad sa po svojom dobrodružstve v predošlej knihe vydávajú na západ do zakliateho Dubovského Lesa. Ich “menší výlet“ sa však nekoná len tak for fun. Hľadajú totižto starého priateľa Roganovho otca- Dagomíra. Po tomto lesovíkovi chce dávno mŕtvy otecko poslať svojmu synčekovi menší darček. Tým darčekom nemyslím nič iné, ako meč Krutomor- prastarú zbraň vojnového Boha Radhosta.
Cestu našich hrdinov však (ako vždy :D ) sprevádzajú nejaké komplikácie. Pre tento krát je to trošku scvoknuté knieža Vlastislav v spolupráci so svojimi kumpánmi démonmi.
Podarí sa im aj tento krát zdolať prekážky s obratnosťou super Mária? To sa už dočítate v knihe J .

Moje pocity z čítania:
No a nasleduje môj názor.. a aký je? Ak mám pravdu priznať, na túto časť série dosť komplikovaný. Na jednej strane sa mi kniha veľmi páčila a na druhej zas až tak moc nie..
Aj táto časť je síce plná párania brúch a robenia si náhrdelníkov z vlastných čriev.. ale tá zápletka medzi hlavnými hrdinami? Nie.. toto sa nerobí.. toto sa vážne nerobí.. ako, niečo som tušila už v predchádzajúcej knihe, ale dúfala som, že im do toho vlezie vtáčia chrípka alebo niečo.. ale oni nie, však prečo nie? Zabite ma..
Tento diel však nebol len o tom jednom (na šťastie) a z autora sa, ani omylom, nestal druhý Shakespeare (na šťastie)..i keď, aj on má umieranie asi rád :D
Kniha je prepletená aj humornými situáciami: to, že sa niekto trápi kvôli tomu, že vykonal dobrý skutok alebo návod na to “Ako odlákať hejkala“ mi prišlo fakt vtipné a originálne (Áno! Američania niečo také popri zachraňovaní sveta ešte nestihli použiť! :D )
Postavy sú dokonale využité (výnimkou nie sú ani tie, ktoré skončili uškrtené vlastnými črevami alebo vyskúšali chuť svojho mozgu) a nové postavy prichádzajúce s týmto dielom neboli tiež najhoršie. Napríklad taký lesovik Dragomír mi prišiel veľmi zaujímavý.. ale to bude možno tým, že mi pripomína jednu spolužiačku.. ale to je vedľajšie :D :D
Už sa tu ale moc rozpisujem a väčšina z toho asi nedáva zmysel, ale tak písala som, že môj názor je veľmi komplikovaný :D
V každom prípade, knihu odporúčam ľuďom, ktorým nevadí troška brutality a majú radi alebo by chceli vyskúšať domácu fantasy :)

Kladné body:
* Autorove “Užitočné rady do života“ (nikdy nevieš, kedy ťa bude naháňať nadržaný hejkal :D )
* Akčný dej a nie moc nudné a zdĺhavé opisy
* Slovanské prostredie  
* Podobnosť Dagomíra mojej spolužiačke ( no nedá to :D )

Môj názor:
* Tento diel sa trošku dlhšie rozbiehal a začiatok ma až tak nebavil..
* Prečo oni dvaja?!

 Za poskytnutie RC ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis

Jeden (nie moc originálny) výmysel, z mojej chorej mysle: Knižný Playlist

6. 12. 2014

Ahojte!
Ako si užívate zablatený december? Ja nič moc, no aj tak mám dobrú náladu. Kto ju v tomto období, aj cez všetok zmätok, nemá? No, ale idem pomimo. Nie je tajomstvom, že som najaktívnejšia aj najkreatívnejšia v noci. Približne 90% mojich recenzií bolo napísaných o 3 v noci. A moja kreativita sa nevypla ani dnes o pol 4 ráno, keď som čakala hore, aby som mohla načapať Mikuláša zahájila vianočne upratovanie v mojej izbe a moja ružová MP3 mi robila spoločnosť  hlavne preto, aby som nepočula strašidelné zvuky a keď som si hovorila...táto pesnička by sa hodila k tejto scéne v tejto knihe...nápad sa zrodil!

Knižný Playlist! (Originalita nado všetko, že? :D)

V čom to spočíva?
Raz týždenne/ mesačne sa vyberie jedna kniha, ku ktorej si blogger vytvorí playslit. Odkazy hodí do
článku, môže zdôvodniť prečo táto pesnička, kde do deja by ju zasadil, prečo sa hodí k tejto postave... Môže sa s tým jednoducho pohrať. Pesničiek môže byť veľa aj málo. Možno bude stačiť jedna a možno ich nebude stačiť ani 20...všetko je to na blogerovi.
Kto sa môže zapojiť?
Samozrejme, toto znie ako vysvetlenie pre blogera, ktorý sa mojej rubriky zúčastni- no podľa mňa to nie je asi moc zaujímavé aj pre iných...ale kto vie? :D
Aj čitateľ sa môže zapojiť. Vo štvrtok sa na FB môže zavesiť  kniha, ku ktorej sa bude robiť playlist a čitateľ môže hodiť link na pesničku do komentu. Alebo hodiť odkaz na celý playlist . A môžete ho hodiť už aj po hotový článok.
Otázka večera je:
Zaujíma vás to? Veď si to zoberte- nie je to nič svetoborné a Lila ma upozornila na to, že tu už niečo takéto bolo...Ale na druhú stranu: Je to skvelá príležitosť nájsť kopu dobrých pesničiek :D

Tú máte napríklad menšiu ukážku:
Pre náš prvý ,,laboratórny“ pokus, som vybrala knihu Selekcia- o ktorej ak niekto nevie, tak je buď na ňu príliš starý, alebo žije v jaskyni.

Hneď na začiatku končí hlavná hrdinka America zo zlomeným srdcom a preto som vybrala pieseň Doesn´t mean anything.

Alicia spieva o zlomenom srdci, o tom ako by sa pre niekoho všetkého vzdala a on ju aj tak opustil- Rovnako America.

Ďalšou piesňou je pesnička Suddenly od Ashley Tisdale.

Pieseň hovorí o tom ako sa odrazu všetci zaujímajú o jej život. Ako sa snaží prispôsobiť. V takom svete sa ocitá aj hlavná hrdinka. Je to iné, ako to, na čo je zvyknutá- je to jednoducho Selekcia.

America má stále zlomené srdca, ale chce sa cez to preniesť... má niekoho, kto je ,,nad ňou“ a vedie ju za niečím novým. Ako začína prichádzať na chuť aj iným veciam. Ako sa stáva silnejšou. Preto som vybrala starú dobrú Hillary Duff a jej Someone´s watching over me .

Ten niekto je princ Maxon a časom, keď sa lepšie spoznajú, sa všetko pomaličky mení. O tom hovorí aj Taylor a Edd v ich piesni Everything Has Chanded.


Ale ten satanáš Aspen na seba nedá dlho čakať a Americe pripomenie, že on tu stále je a nikam neodchádza. ..O niečom takom spieva Colton Dixon v Never Gone.

America si ma získala jej poslednou vetou ,,Nevyberám si teba ani jeho. Vyberám si seba.“  A tým sa tak trochu oslobodí. Vyjadrí nesúhlas...a bude Break free asi tak ako Arianna Grande (aj keď tu moc nemusím, ale sedí do príbehu no :D)  a Zedd.


Tak...čo poviete na môj najnovší neoriginálny výmysel? Zaujalo vás to? Zapojila by ste sa? Šli by ste do toho so mnou aj keď ste, alebo nie ste, bloger? :D Dajte vedieť, a ak by bolo niečo nejasné, tak určite dajte vedieť :D Alebo ak máte aj nejaké nápady na vylepšenie...aj vtedy dajte vedieť :D 
                                                                                                                                                Mara

Keď sa z Nikdy stane Vždy. Moja zmätená recenzia na Radšej Vždy- J.A Redmerski

1. 12. 2014

Dúfam, že si prvý decembroví deň užívate! Tu je moja recenzia na jednu úžasnú knihu. Bolo mi povedané, že je to nezrozumiteľné...no tak ja tomu trochu rozumiem.. :D Táto kniha ma očarila ako dlho žiadna iná a ani po dvoch týždňoch od prečítania sa poriadne neviem o nej vykoktať. Ak by to celé bolo naozaj nezrozumiteľné, tak sa ospravedlňujem a chcem povedať...že tá kniha bola jednoducho úžasná!

Originálny názov: The  Edge of Never
Autor: J. A Redmersky
Séria: Radšej nikdy
Diel: druhý
Počet strán: 349
Anotácia:  Camryn Bennettová nikdy nebola šťastnejšia. Päť mesiacov po náhodnom stretnutí v diaľkovom autobuse s Andrewom Parrishom, so svojou osudovou láskou, je s ním zasnúbená, čaká dieťa a svadba je len otázka času. Pred sebou má nádhernú budúcnosť. Odrazu jej však osud prichystá ďalšiu ranu, ktorá tragicky zasiahne do ich spoločného života s Andrewom.
Andrew nechápe, ako sa im to mohlo stať. Pokúša sa pohnúť ďalej a dúfa, že Camryn sa bude usilovať o to isté. Keď však zistí, že jeho láska v sebe ukrýva horu bolesti a pretvárka začína byť nebezpečná, nič ho nezastaví pred tým, aby jej vdýchol nový život. Andrew je odhodlaný dokázať, že ich láska prežije čokoľvek, a rozhodne sa, že sa s Camryn vydajú na cestu pretkanú nádejou a vášňou. Len keby sa mu ju podarilo presvedčiť...
Radšej vždy je pokračovaním knihy Radšej nikdy, príbehu dvoch mladých ľudí, ktorí lásku nehľadali, ale našla si ich sama.

Viete, kniha radšej nikdy ma uchvátila a vždy, keď sa na ňu pozriem, musím sa usmiať. Bola to krásna kniha, ktorú som nemohla pustiť z rúk. A potom prišli obavy z toho, ako Radšej vždy dopadne. Potopí túto sériu? Alebo ju vynesie ešte vyššie?
Keď som sa prebrala z prekvapenia, že táto kniha nie je iba pre-rozprávanie prvej knihy z pohľadu hlavného mužského hrdinu- čo je teraz veľmi in, tak som bežala na stránku vydavateľstva, aby som si prečítala anotáciu. A chcela som sa rozplakať.  Ak si spojíte dve a dve dohromady, tak je vám jasné, čo je tá ,,rana osudu“.
Zo začiatku príbehu si hovoríte, aké je to všetko krásne. Ako prekonali všetky ich problémy a odrazu príde niečo, čo znova zrazí človeka na kolená. A niektorí ľudia sa potom späť postaviť nevedia ani v reálnom živote. Keď si plánujete budúcnosť, plnú šťastia- aj keď trochu stereotypnú. A všetko je to preč, všetko pohltí temnota...A ako sa z tej temnoty dostať? Dokáže to Andrew? A dokáže to Camryn? Ako od toho všetkého dokážu utiecť? Rovnako, ako to urobili v jednotke. Znova sa vrátia tam, kde to začalo- Na cestu.

,,Sľub mi, že ak dostanem Alzheimerovú chorobu alebo demenciu a nebudem si nikoho pamätať, budeš mi každý deň navštevovať a budeš mi čítať ako, Noah čítal Allie.“

V prvej časti bola hlavná dvojica síce dospelá, ale stále mladá. Užívali si života...Boli jednoducho mladí. Druhý diel ich sprevádzal na ceste za dospelosťou. Bolo nádherné vidieť, ako sa postavy menia na každej strane.  Ako ich milujete ešte viac. Skvelou vecou je aj to, že vidíte nedokonalosti a aj tak ich milujete a máte taký silný pocit realnosti, že si myslíte, že možno práve teraz je nejaká Camryn a Andrew na ceste po USA.  Majú svoje chyby, temné, no aj svetlé/vtipné momenty. Cítite ich chémiu. Jeho odhodlanie vás očarí, jej sila vás bude prekvapovať.  JEDNODUCHO A V SKRATKE: milujete ich, nech sa deje čokoľvek. A ak ste si ich už v jednotke obľúbili, je nemožné, aby ste s nimi všetko trápenie no aj radosti neprežívali . Títo dvaja k sebe patria- všetci čitatelia to vedia.

,,Si ako filozof s tetovaním.“

Ako vždy, vedľajšie postavy dotvárajú pozadie príbehu. V celom príbehu sa ich nazbiera pekná kôpka- aby nie, veď hlavná dvojica cestuje po Amerike. Avšak... ak sa mám priznať, tak som sa na nich moc nezameriavala. Vnímala som ich tam hlavne na začiatku. Ich prítomnosť som očakávala, brala ju ako samozrejmosť. A verte, že toto sa mi často nestáva. Vy to sami dobre viete, aké ódy vždy o nich vypíšem. A teraz som bola tak sústredená na príbeh hlavných postáv...až som o nich nič nepostrehla. Preto vám ani  o nich neviem nič moc povedať. Zameriavala som sa na pocity, prítomnosť hlavných hrdinov.. Ale predpokladám, že ma jednoducho nevytočili, a preto nemôžem na ne nič kydať.

,,Náš príbeh sa končí, to áno, ale naša cesta nie, pretože až kým nezomrieme budeme žiť na hrane.“

Určite ste si všimli, že táto recenzia sa sústreďuje viac na moje pocity, ako na celý príbeh. A ja mám toho toľko, čo by som o tejto knihe mohla povedať. V prvom rade si spomínam na obavy ktoré som po obdržaní knihy mala. Bude druhý diel horší? Zaradí sa do schémy: druhý horší diel? Ako si autorka poradí s tým, čo si na tento diel naložila na plecia? Aké budú postavy? Zmení ich to? A na konci, keď už bolo po všetko, má napadla už iba jediná otázka: Môže byť autorka ešte lepšia?
J.A Redmerski píše nádherne. Má krásne myšlienky. Dej vie vyvážiť dávkou vážnosti, vtipu a emócií. Chcete obracať stranu za stranou. Chcete vedieť čo sa stane.  V jej knihách sa stratíte. Jej postavy a udalosti sú reálne, všetko sa číta akoby samo...a má strašne dobrý vkus, čo sa hudby týka :D K tejto autorke sa budem vždy veľmi rada vracať. Pretože je jednoducho úžasná.

,,Myslím, že tie najväčšie spomienky sú niekedy vytvorené na tých najnepredpokladanejších miestach, to je ďalší dôkaz toho, že spontánnosť je prospešnejšia ako starostlivo naplánovaný život.“

Krásna obálka, nádherný príbeh, realistické postavy a ich osudy, emócie, úžasný štýl podania celého príbehu- to je Radšej vždy. Možno jedinou chybičkou krásy je, že jednotka končí tak trochu dramaticky a rovnako začína dvojka. Ale radšej mať pokojný koniec však? Ktorý bol mimochodom úplne rozkošný! Radšej vždy si z Knižného neba odnáša 4,5 obláčika.

,,Sľubujem ti, že ťa budem navždy milovať  v tom živote a aj v tom, čo nasleduje po smrti, pretože viem, že nemôžem žiť v žiadnom živote ak tam nie si aj ty.“

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihy si môžete zakúpiť TU.

Video: Mesačná chvastačka- September až november (aspoň myslím :D)

30. 11. 2014


Po fakt dlhej dobe je tu príspevok s videom. Zvyčajne iba video zdieľam na FB a potom ho zabudnem dať sem :D. 
Som si istá, že podstatu mesačnej chvastačky vám nie je potrebné vysvetliť. Problém všetkého je, že sama neviem, čo som si vlastne kúpila a preto som usúdila, že si to fakt musím začať zapisovať ,inak to takto dopadne vždy. A to nechcem :D 
Tak čo som si za druhú polovicu až prvú polovicu novembra kúpila? :D 
Tu to máte na fotke:



A kedže má ovláda mánia selfie (skoro že? :D), tak tu je moja fotka s knihami :D Presnejšie: pekne rozmazaná fotka s knihami :D 


A tu je samotné video:


Hádam si ho pozriete :D A čo takého ste si kúpili za posledný mesiac vy? Alebo z ktorej knihy máte najväčšiu radosť? :D 

Dvaja kamaráti a niekoľko lekcií zvádzania. To sa stalo na Jamaica Lane- Samantha Young

Séria Dublin street je vo svete a aj u nás populárna. Prvý diel by sa mal dokonca dostať aj na obrazovky/ kinové plátna (ešte sa nevie presne). Mne sa dostal do rúk tretí diel tejto série. Čo naň hovorím?
Názov: JamaicaLane
Originálny názov: Before Jamaica Lane
Autor: Samantha Young
Séria: Dublin Street
Diel: tretí
Počet strán: 312
Jazyk: Slovenský
Anotácia:
 Príťažliví muži privádzajú hanblivú Oliviu do rozpakov. Je čas zmeniť to!
Knihovníčka Olivia je sympatická kráska, ale trpí veľkým komplexom. Bojí sa nadviazať rozhovor s atraktívnym mužom, hneď očervenie. Nepovažuje sa za príťažlivú. S partnerskou intimitou takmer nemá skúsenosti. Kým sa jej rovesníčky zaúčali do tajov sexu, ona sa starala o chorú mamu.
Keď si na Jamaica Lane prenajme svoj prvý byt, uvedomí si, že nastal čas pohnúť sa ďalej. Je po uši zamilovaná do postgraduálneho študenta, no pri každom stretnutí s ním ju pochytí panika.
Záchrana príde v podobe jej dobrého priateľa, šarmantného sexi sukničkára Nata Sawyera. Ten sa záväzkom veľkým oblúkom vyhýba, ale k priateľom je lojálny. Olivia sa mu preto zverí so svojím trápením. Nate sa ponúkne, že ju naučí flirtovať a pomôže jej získať sebavedomie v posteli. Dvojica sa teda vrhne rovno na prax. Dajú si len jedinú podmienku – lekcie zvádzania nesmú ohroziť ich priateľstvo.

Anotácia vám jasne povedala, o čo v knihe ide. Mladá knihovnička Olivia je normálna žena v správnych rokoch. Ale má jeden problém: Komunikácia s iným pohlavím. Je predsa dospelá žena, mala by mať za sebou už predsa nejaký vzťah, nie? Olivia si to jasne uvedomuje, a tak poprosí  jedinú osobu, ktorá vie o komunikácií s druhým pohlavím všetko, a to je jej kamarát Nate. Ten vie o zvádzaní náhodných žien úplne všetko- aj to, čo sa ešte nevie. A preto je naozaj vhodným kandidátom na pomocnú ruku pre Oliviu. Zo začiatku je to v pohode. Sú dobrí kamaráti, nie je problém preberať zvádzanie iného. Lenže všetci dobre vieme, že raz v vzťahu príde tá chvíľa, keď letmé dotyky prejdú do niečoho zmyselnejšieho. A keďže je Olivia neskúsená aj v tomto, rozhodnú sa ,,vyučiť“ ju aj v tomto. No dokážu zostať priateľmi a pritom sa stýkať inak ako bežný priatelia? Dokážu to ukončiť bez triád? Skutočne do toho nezatiahnu city ako si sľúbili?

,Chcem byť niečia veľká láska, ocko. Myslím, že si zaslúžim mať niekoho, kto ma bude milovať tak veľmi ako ja jeho.“



Hlavná dvojica, Nate a Liv, mi padli do oka po prvých stranách. Bola to pohodová dvojica priateľov. Bavili sa o filmoch, jedávali spolu, vedeli o sebe toho veľa, aj keď sa poznali krátko. A potom prišla tá jediná prosba, ktorá všetko zmenila. Hlavní hrdinovia zo sebou niesli určitú ľahkosť. Bežné konverzácie, priateľské správanie (teda...okrem chvíľ, keď to nebolo... ehm... kamarátske :D). Na druhej strane tu boli bolestivé stránky ich minulosti. Pretože obaja mali niečo, čo na ich srdciach zanechalo stopu a jeden sa cez to dostával ťažšie ako druhý. Ale cez to všetko, to bola naozaj zlatá dvojica, ktorej jednoducho človek musí fandiť. Ono to ani inak nejde.

,,Moja mama vždy hovorila, že ak nemôžete povedať niečo pekné, povedzte niečo nezabudnuteľné.“

Vedľajšie postavy ste poznali už z predošlých dielov. Čiže ich príbehy ste už poznali, alebo dvoch prípadne iba spoznáte, a tak sa autorka nemusela zameriavať na ich opisy, minulosť. Ak ste verným čitateľom, určite vás osudy postáv z predošlých dielov zaujímajú: čo sa deje v ich živote? Dej však na to nie je zameraný- iba to jemne črtá. K vedľajším postavám sa taktiež pripájajú nové, ako sú napríklad rodičia, kolegovia, či objekt záujmu hlavnej hrdinky. Úprimne, toto je po dlhej dobe kniha, ktorá ma nevytočila žiadnou vedľajšou postavou. Jednoducho ste si hovorili, že tak to má byť...že táto postava tam má pravé vystúpiť, toto urobiť. Taktiež nepôsobili rušivo. Hlavným hrdinom ponúkali možnosť sa zamerať na niečo iné, no nesústrediť sa jedine na to- teda boli dočasným únikovým východiskom.

,,Ako môže taký zbabelec, niekoho učiť ako byť odvážnym?" 

Ak sa mám osobne priznať, tak som predošle diely nečítala. Ak zdvíhate obočie nad tým, že recenzujem tretí diel, vysvetlím vám to tak, ako som to vysvetlila sebe: Vždy viete ako kniha tohto typu končí, a preto sa nemusíte báť, že si pokazíte čítanie predošlých kníh. A prečo nezačať naozaj tu? Áno, je to pravda že viete, ako tá kniha skončí, ale Samatha je skvelá spisovateľka a ja som chvíľami rozmýšľala, či nechce vyjsť zo zabehnutého stereotypu.  Obracala som strany a hovorila si...daj ich dohromady, DAJ ICH KONEČNE DOHROMADY! A viete čo? Ona ich stále nedávala do hromady! Viete, čo to pre moju romantickú dušu bolo? No nič príjemne. Jamaicu som mala prečítanú za pár hodín, pretože bola naozaj dobrá. Čítala sa veľmi ľahko a dokázala som pri nej vypnúť a myslieť iba na čítanie a na mentálne zabíjanie autorky po každej strane, počas ktorej ich nedala dohromady. A keďže sa mi Jamaica naozaj páčila, tak som si do vianočného listu pre Ježiška napísala aj predošle dva diely. Ale nikomu z nich nebudem fandiť tak, ako im dvom. NATE & LIV navždy :D

,,Ešte nie si pripravená to počuť.“ Dodal ,, Ale potrebujem, aby si vedela, že za teba budem bojovať. Už znova nechcem urobiť tú chybu, že od teba odídem.“ 

Predpokladám, že ak ste fanúšikom tejto série, tak Jamaicu už máte za sebou. No ak nad sériou Dublin street iba uvažujete odporúčam vám ju.  A je jedno, ktorou knihou začnete. No odporúčam ísť od tej prvej, pretože potom budete mať maličký zmätok, ale iba maličký. Autorka píše ľahko, s prvkami dobrej romantiky, nejakého toho vtipu ale bolestivých situácii, bez ktorých sa dnešné knihy jednoducho nemôžu zaobísť. Taktiež k dobru treba pripočítať príjemné postavy. Kniha si od nás odniesla(ako inak) 5 obláčikov. A ja si ju idem opäť prečítať :D. Takže sa tu majte.

,,Napadlo ma, že viac než strata, je to túžba, čo bolí viac.“
                                       

Za poskytnutie  recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť TU

Článok na tému: Veľmi pekne ďakujem za komen...počkať...za čo?

27. 11. 2014

Mám pocit, že ste sami prekvapený, že práve čítate článok na zamyslenie. No verte mi, že nemôžete byť prekvapení viac ako ja. Sama nerada píšem takéto články, pretože mi často prídu ako niečo, čo tu už bolo, alebo trepem o jednom a v ďalšej vete
už o inom. Preto ich ani neskúšam písať no...toto by som rada zo seba dostala. Niečo, čo neštve len mňa, ale aj blogerov, s ktorými som v dennom styku.

Viete, keď mal blog asi rok, niečo, čo bolo pre mňa úplne bežne, že som si v emailovej schránke našla aj 5 emailov denne, pretože niekto okomentoval môj príspevok ( a tie boli fakt mizerné :D). Bolo bežné, že pod príspevkom sa ešte v ten deň nazbieralo niekoľko komentárov. A dnes? o dva roky neskôr? Som rada, že je pod tým príspevkom čo i len jeden. Prečo je to tak?

Som k sebe úprimná a neklamem si. Jasné si uvedomujem, že na tom nesmieme určitú vinu. Neprispievame každý druhý deň ako kedysi a aktivita nášho blogu...je mizerná. Pomaly sa na Knižné nebo zabúda- čo ma mrzí ale uvedomujem si, kto na tom nesie vinu.


Lenže po všetkých tých výčitkách sa začnem pýtať samej seba, čim to ešte je? Keď na FB stránku napíšem, že pracujem na recenzií, vy si ju budete môcť prečítať, tak Like padajú ako o život. Zavesím recenziu na blog a za týždeň mám iba 62 pozretí (oproti 200 v minulosti). A ja sa pýtam: čo? A potom sa pozriem o kúsoček ďalej a žiaden komentár a som sklamaná.  To sa nikomu z tých ľudí moja recenzia nepáčila? To bola naozaj taká o ničom, že nestala ani za jeden koment? V čom je chyba? Prečo sa s nikým o tej knihe nemôžem pod článkom porozprávať ako kedysi? Keď som s nejakým čitateľom viedla komunikáciu cez komenty.

Mnohí čitatelia, ktorý svoj blog nemajú si možno neuvedomujú, ako veľmi môže koment o troch slovách potešiť: veľmi pekná recenzia. Viete ako som po takom komentári rada? Ako sa usmievam, keď odpisujem a jednoducho ďakujem? Preboha, ja by som bola rada aj za kritiku! Chcem vedieť, čo zmeniť! Chcem vedieť, v čom robím chyby! Ale ako to mám zistiť, keď jediný koment pod mojou recenziou je spam ponúkajúci mi sexuálne hračky?

Nechcem, aby to vyznelo tak, že žiadam o komenty. Chcem len vedieť, prečo sa už
teraz nepíšu? Prečo, keď som minulý rok vyhlásila súťaž bolo tam približne 20 komentárov a pri tejto iba jeden? Prečo vlastne upadá aktivita čitateľov, aj keď sme aktívné? Viem, že niektoré blogy nemajú s niečím takýmto problém. Ale prečo ho máme napríklad my? Je náš blog zlý? Recenzie sú o ničom? Je to naozaj našou neaktivitou? Prečo?

Viete, keď som tento blog zakladala, robila som ho preto, aby som mohla nájsť ľudí, s ktorými sa budem môcť o knihách porozprávať. Ktorí mi pomôžu sa zlepšovať. A potom to upadne.  Áno, je pravda, že mnohí hovoria: ,,Blog píšem pre seba a je mi jedno, či ho niekto číta.“ Ale u mňa to nikdy neplatilo. Blog som zložila, aby som sa mala s kým rozprávať. Nie aby som si písala bľaboty iba pre seba. Chcela som vytvoriť miesto, kde sa bude diskutovať. Knižné nebo ním už nie je. Ale aj keď mi to niekoľko krát napadlo, nezruším ho.  Je to niečo, čo mi robí radosť. Miesto, kde sa môžem vyjadriť, aj keby to znamenalo, že píšem iba pre seba alebo troch ľudí, ktorý si môj blog prečítajú. Knižné nebo je moje, síce zanedbávané, ale stále moje dieťa.
Znova upozorňujem na to, že si tu neprosím o koment. Len by ma zaujímalo, čím to je, že ten odkaz ktorý niekto vidí nestojí za kliknutie či koment.

                                                                                                                    Mara

Latest Instagrams

© Knižné nebo. Design by Fearne.